Maldivy… Nádhera… Úžasné pláže, krištáľovo čisté tyrkysové more, neopísateľný podmorský svet… Všetko bolo presne tak, ako som od detstva snívala, keď fotografie takýchto pláží som videla len na kalendári v záchode… Milí a usmievaví ľudia, ktorí splnili všetky naše priania… Jedlo a pitie od výmyslu sveta… Proste jedným slovom – RAJ NA ZEMI. ...
A sme doma! Puberta ako vyšitá… Najradšej by ste ich zadupali do piesku! Prevracanie očí, búchanie dverami, emočné výlevy a samozrejme, že za všetko, môžeme my rodičia… Keď zavriem oči, tak sa mi zdá, akoby to bolo včera. Nosila som ich na rukách, každý deň 2 hodiny uspávala, čítala rozprávky, kojila, učila chodiť a rozprávať. A keď oči otvorím, vidím „naštartovaného“...
V našom živote existujú rôzne istoty. Napríklad to, že sme jedineční a cenní. Že sme schopní rásť a meniť sa, alebo že sme našli radosť a zmysel nášho života. Ďalšou istotou môže byť prítomnosť zmien a neistoty samotnej, keďže tieto sú súčasťou ľudského života. Je dôležité si uvedomiť, že náš život je neustálym tokom zmien a neistôt. Preto je dôležité...
Ako mladé dievča a neskôr aj ako žena som z duše neznášala Veľkú noc. Najprv som musela všetko vyupratovať do poslednej pavučiny a do posledného zrnka prachu. Potom som musela napiecť minimálne 7 druhov koláčov. Navariť hordu jedla ako pre regiment a nakoniec som za to dostala korbáčom a bola som obliata studenou vodou. A čo chlapi? Tí si lebedili na gauči, popíjali...
„Když jsi blbá, tak si piš!“ hovorievali moji rodičia. Tento program sa na mňa za tie roky nejako nalepil. Našťastie len tá druhá časť. Istota, že keď si niečo napíšem, tak to nezabudnem alebo sa nepomýlim, bola pre mňa dôležitá. Ale prečo? Pretože všetko muselo byť DOKONALÉ! Ale, čo ak dokonalosť zabíja lásku? Vždy som musela byť...
Alžbeta Frimová
