A sme doma! Puberta ako vyšitá… Najradšej by ste ich zadupali do piesku! Prevracanie očí, búchanie dverami, emočné výlevy a samozrejme, že za všetko, môžeme my rodičia… Keď zavriem oči, tak sa mi zdá, akoby to bolo včera. Nosila som ich na rukách, každý deň 2 hodiny uspávala, čítala rozprávky, kojila, učila chodiť a rozprávať. A keď oči otvorím, vidím „naštartovaného“...
Trvalo mi 43 rokov, kým som tento „dedičný“ toxický program od mojich rodičov identifikovala ako vec, ktorá mi v mojom živote nielen že nijako nepomohla, ale dokonca mi veeeľmi škodila. Viem, že to mysleli dobre a naozaj tomu verili, lebo mali také vedomosti a skúsenosti. No ja už dnes viem viac. Viem, že keď má človek peniaze, neznamená...
Asi sa Ti to zdá riadne uletené. No nech sa akokoľvek snažíme žiť šťastný život, sem-tam prídu aj ťažké chvíle (problémy, konflikty, strata blízkeho človeka či zvieratka…). Niektoré veci nevieme ovplyvniť a jednoducho sa im nevyhneme. Toto obdobie je plné smútku, sĺz a bolesti. Áno, je to úplne prirodzené. Pretože pri negatívnych emóciách, ktoré prežívame sa nám...
„Pozri, zas bola u kaderníčky a včera bola na masáži!“ „O týždeň ide do Španielska s kolegyňami!“ „Hrnie sa do roboty a dieťa nemá ani rok! Ako si to mohla dovoliť?! Veď je predsa matkou a tá má byť pri dieťati!“ Tieto vety často počúvam od žien, ktoré „obetujú“ svoj život pre deti, muža, rodičov alebo prácu. Seba a svoje potreby dávajú na koniec s očakávaním,...
Alžbeta Frimová
