Veľká noc – netradične tradičná

Ako mladé dievča a neskôr aj ako žena som z duše neznášala Veľkú noc. Najprv som musela všetko vyupratovať do poslednej pavučiny a do posledného zrnka prachu. Potom som musela napiecť minimálne 7 druhov koláčov. Navariť hordu jedla ako pre regiment a nakoniec som za to dostala korbáčom a bola som obliata studenou vodou.

A čo chlapi? Tí si lebedili na gauči, popíjali a oddychovali. Prípadne šomrali, že ich nenecháme ležať na gauči, lebo sme ho potrebovali vyprášiť, či vytepovať. Sú to tie tradície, ktoré chcem odovzdávať mojim deťom? Je v tom nejaký odkaz, ktorý ich chcem naučiť? Nie. Preto som toho roku neupratovala. Preto som toho roku nepiekla. Preto som toho roku nevarila pre regiment.

Zamyslela som sa, aké boli ozajstné tradície Veľkej noci. A po študovaní na internete som zistila, že to boli hlavne sviatky jari spojené s oslavou príchodu bohyne jari – Vesny. S tým bolo spojené upaľovanie Moreny – bohyne zimy a smrti, vyháňanie zlých duchov z príbytkov a mnohé ďalšie obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. Šibanie korbáčmi alebo polievanie vodou bolo spojené s predstavou prenášania sily prebúdzajúcej sa prírody na človeka, jeho krásu a zdravie. 

Veľkonočné vajíčka sa maľovali počas týchto sviatkov jari. Červená farba, napríklad symbolizovala slnko, plodnosť, lásku a večnosť. Ale bola aj symbolom jari, tepla, radosti a priateľstva. Vajíčka sa v minulosti zdobili plné – varené, aby ich po skončení Veľkej noci mohli zjesť a nič nevyšlo na zmar.

Tieto tradície hovorili o spätosti človeka s prírodou. Vyjadrovali lásku a rešpekt ku všetkému novovznikajúcemu. Vďačnosť za prežitie chladnej a neúprosnej zimy. Tieto hodnoty chcem odovzdať mojim deťom. Chcem sa s nimi rozprávať o týchto tradíciách a dôvodoch šibania a oblievania. Aby to nebrali tak ako ja za mladi – že je to jediný krát, keď môže chlap beztrestne „vyťať“ ženu a tá sa mu za to ešte aj poďakuje, pohostí ho a odmení maľovaným vajíčkom. 

Chcem ísť do hĺbky tradícií. Chcem byť viac v spojení s prírodou. Chcem sa s deťmi rozprávať a pýtať sa, ako to vnímajú sviatky jari. Pretože jednostranné informácie nám zužujú náš rozhľad, naše vnímanie a našu tvorivosť. Chcem ukázať svojim deťom nekonzumný spôsob osláv prichádzajúcej a prebúdzajúcej sa jari. Nech si oni vyberú, ako sviatky Veľkej noci chcú sláviť. Ktorý spôsob si vyberú, je na nich. Ja viem, ktorý si vyberám ja 🙂 

Preto sú u nás od dnes Veľkonočné sviatky „netradične tradičné“.